Činnosti Slovenskej stavebnej inšpekcie

Štátny stavebný dohľad

Je špecifická činnosť orgánov štátnej stavebnej správy, ktorú pre bežné stavby (okrem stavieb povoľovaných špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi) vykonávajú poverení zamestnanci stavebných úradov, krajských stavebných úradov a Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 99 stavebného zákona), v istej miere nezávisle od seba. Zamestnanci SSI poverení výkonom dohľadu sú inšpektori, ktorí sú priamo orgánmi dohľadu. Účelom štátneho stavebného dohľadu (§ 98 ods. 1 stavebného zákona) je ochrana verejných záujmov, práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb, vyplývajúcich z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby, z terénnych úprav, prác a zariadení.


Inšpektori SSI sú oprávnení pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu zisťovať, či:

  • sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia,
  • stavbu (aj jej zmenu) uskutočňuje oprávnená osoba a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci (platia aj výnimky),
  • sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník,
  • sa dodržiavajú podmienky stavebného povolenia a príslušných právnych predpisov a noriem (vrátane všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a všeobecné technicképožiadavky nastavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie),
  • sa stavba užíva v súlade s kolaudačným rozhodnutím,
  • sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,
  • sa pri odstraňovaní stavieb, stavebných úpravách a udržiavacích prácach dodržiavajú stanovené podmienky,
  • sa terénne úpravy, ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,
  • sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby.

Nariaďovať na náklady stavebníka odoberanie a preskúšanie vzoriek (§ 101 stavebného zákona), prizývať znalcov a pod.


Inšpektori sú povinní (§ 102 stavebného zákona):

  • v prípade zistenej závady vyzvať stavebníka, príslušnú osobu na nápravu, ak táto osoba nedbá na výzvu, stavebný úrad rozhodnutím nariadi nápravu a môže stavbu zastaviť, alebo nariadiť zdržať sa určitej činnosti,
  • v prípade zistenia neodstrániteľnej závady na stavbe dať podnet stavebnému úradu, ktorý zruší stavebné povolenie a určí ďalší postup,
  • v prípade nepovolenej stavby vyzvať stavebníka na zastavenie stavebných prác.

Čo Slovenská stavebná inšpekcia nie je oprávnená

Slovenská stavebná inšpekcia nie je oprávnená vykonávať hlavný štátny stavebný dohľad na stavbách, ktorých povoľovanie s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia je v pôsobnosti špeciálnych stavebných úradov (stavby letísk, stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení, stavby dráh a na dráhe, stavby pozemných komunikácií, vodné stavby, stavby podliehajúce integrovanému povoľovaniu, stavby na povrchu ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, stavby skladov výbušnín); vojenských a iných stavebných úradov (stavby pre obranu štátu mimo územia vojenských obvodov, stavby pre bezpečnosť štátu, stavby zboru väzenskej a justičnej stráže SR, stavby uránového priemyslu, stavby jadrových zariadení). Ďalšie kompetencie, ktoré nie sú v pôsobnosti SSI, vyplývajú z vyššie uvedených predpisov. SSI najmä neriadi, nekontroluje, ani metodicky neusmerňuje stavebné úrady ani okresné stavebné úrady.


Spôsob vykonávania štátneho stavebného dohľadu

Štátny stavebný dohľad zahŕňa  plnenie rôznych úloh, ktoré majú kontrolný charakter, ale ktorých postup nie je upravený ani zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisovani zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, a ktorý vyplýva výlučne zo stavebného zákona a z interných predpisov príslušných orgánov. Takýto charakter majú napríklad kontrolné obhliadky na stavbách, záznamy z týchto obhliadok, výzvy na odstránenie zistenej závady alebo na zastavenie prác podľa § 102 ods. 5 stavebného zákona a podobne. Pokiaľ pri výkone štátneho stavebného dohľadu ukladajú stavebné úrady alebo inšpekcia účastníkom výstavby nové povinnosti, v súlade s ust. § 140 stavebného zákona sú povinní postupovať podľa správneho poriadku. Štátny stavebný dohľad na jednej stavbe (okrem stavieb povoľovaných špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi) môžu teda uskutočniť až tri rôzne orgány. Ak pri súbežnom konaní medzi nimi nedôjde k dohode, na konanie je príslušná Slovenská stavebná inšpekcia. Toto ust.  § 123a ods. 4 stavebného zákona sa vzťahuje len na konania, t.j. na tie činnosti v rámci pôsobnosti stavebných úradov alebo inšpekcie, ktoré sú vykonávané podľa správneho poriadku.


Sankcie za porušovanie stavebného zákona

Za niektoré konkrétne porušenia stavebného zákona ukladajú stavebné úrady alebo Slovenská stavebná inšpekcia pokutu. Krajské stavebné úrady toto oprávnenie, resp. povinnosť nemajú. Pokuta je stanovená obligatórne, t.j. orgány sú povinné v prípade zistenia konkrétnych nedostatkov pokutu uložiť.


Priestupky

Porušenia stavebného zákona fyzickými osobami definuje § 105 stavebného zákona ako priestupky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupok môže spáchať len fyzická osoba, príslušné orgány ich prejednávajú podľa zákona o priestupkoch a v prípade preukázania viny ukladajú páchateľom pokuty. Podľa závažnosti protispoločenského konania stanovuje stavebný zákon horné hranice pokút, za najzávažnejšie priestupky je možné uložiť pokutu až do 165 969,59 euro (5 miliónov Sk).

Správne delikty

Porušenia stavebného zákona podnikateľmi a právnickými osobami sú definované ako správne delikty podľa § 106 stavebného zákona. Horné hranice pokút sú rovnako ako u priestupkov odstupňované podľa závažnosti protispoločenského konania. Postup príslušných orgánov pri ukladaní pokút za správne delikty je upravený zákonom o správnom konaní v nadväznosti na ust. § 140 stavebného zákona. Pokuty sa v prípade správnych deliktov ukladajú stavebníkom aj zhotoviteľom.


Zodpovednosť

Zodpovednosť  za  dodržiavanie  zákonov,  predpisov,  rozhodnutí a noriem pri  uskutočňovaní,  užívaní a odstraňovaní stavby majú stavebníci, zhotovitelia, resp. vlastníci a užívatelia stavieb, nie orgány, ktorým je zverená len pôsobnosť dohliadať na dodržiavanie predpisov. Stavebníci, zhotovitelia, vlastníci a pod. sú povinní vytvárať predpoklady na výkon štátneho stavebného dohľadu, umožniť jeho orgánom a prizvaným znalcom vstup na stavenisko a do stavby. Taktiež sú povinní stavebnému úradu hlásiť také závady, ktoré ohrozujú bezpečnosť, životy, zdravie alebo z ktorých hrozia značné škody (§ 100 stavebného zákona). Stavebný zákon osobitne upravuje povinnosti orgánov štátneho stavebného dohľadu pri vstupe na pozemky a do stavieb ( § 134 stavebného zákona), podľa ktorého sú orgány až na výnimky dané zákonom oprávnené vstupovať na cudzie pozemky a stavbylen s vedomím ich vlastníka a toto oprávnenie preukazovať preukazom.

Informácia o povinnosti v oblasti používania jazykov národnostných menšín súvisiaca so stavebnou činnosťou


Informácia o povinnosti v oblasti používania jazykov národnostných menšín súvisiaca so stavebnou činnosťou

Slovenská stavebná inšpekcia upozorňuje na povinnosti v oblasti používania jazykov národnostných menšín súvisiacich s povinnosťami v oblasti stavebnej činnosti  v nadväznosti na zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje rozsah jazykových práv občanov SR patriacich k národnostným menšinám. V zmysle zákona všetky povinné subjekty, teda právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia, povinne musia uvádzať na miestach prístupných pre verejnosť informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR popri štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny (§ 4 ods. 6 zákona č. 184/1999 Z. z.) Táto povinnosť sa týka aj informácií o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na miestach prístupných pre verejnosť.

Územná pôsobnosť zákona sa vzťahuje na obce, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva a ktorých zoznam je uvedený v nariadení vlády SR č. 221/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Celkovo ide o 638 obcí, v ktorých sa používa maďarský, rusínsky, rómsky, ukrajinský a nemecký jazyk.

Zároveň je treba upozorniť, že správneho deliktu na úseku používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam aj v jazyku menšiny, ak ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Ak ani po písomnom upozornení nedôjde v určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže Úrad vlády SR uložiť pokutu od 50 eur do 2 500 eur. Metodickú pomoc pri výkone zákona poskytuje Úrad vlády SR spolu s Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny (kontakt: splnomocnenec_nm@gov.sk).

Prílohy / linky

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov

Nariadenie vlády SR č. 534/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva